A password will be e-mailed to you.

Ako nadšenec dobrodružstiev, ktoré so sebou prínáša cestovanie som to mal v roku 2020 ťažšie ako po minulé roky. Ešte pred vypuknutím kovid éry u nás v Európe som stihol jeden ázijský trip. Potom som bol dlho zodpovedný až pokiaľ sa túlavé topánky neozvali ku slovu a spýtali sa: „Hej, to chceš ozaj trčať doma? Myslíš, že kovid je časovo obmedzený ako akcia v Mountfielde?“

Obzrime sa za rokom 2020

Bolo jasné, že s kovidom sa treba zžiť. On nikam pred nami neutečie, je to živý organizmus a my sa donekonečna nemôžeme skrývať za rúškami a za dverami svojich bytov, domov. A tak som prestal potlačovať túžbu cestovať.

Pri volení destinácie som naďalej zostal zodpovedný a víťazom výberového konania sa stali vtedy veľmi bezpečné grécke ostrovy. Najskôr to bol úžasný Zakynthos, po mesačnej pauze vytúžený ostrov Santorini. Ich návštevou som znovu nabral radosť zo života a zmysel pre pracovné nasadenie bez ktorého by som svoje sny nemohol premeniť na realitu.

Prišli ďalšie mesiace kedy som bol v cestovaní opäť zdržanlivý aby som nebúril spoločnosť a nebodaj ohrozil príbuzných. Ani zďaleka som si nesplnil svoje cestovateľské predsavzatia, čo mi však prekážalo menej ako to, že som nepotešil návštevou moju neterku študujúcu v Japonsku alebo to, že môj vzťah na diaľku sa stal disfunkčný.

Dnes, keď už môžem sumarizovať, premýšľam nad tým koľko dní v roku 2020 bolo pre mňa plnohodnotných.  Možno práve tu vytváram priestor pre hejtera, ktorý by mohol do mňa začat vŕtať: „Ste ty a tvoja rodina zdraví?“ „Hej“ – odvrkol by som a spätná väzba od hejtera by mi dala pocítiť aký mám byť šťastný a nesťažovať sa.

Aj zdraví sú ľudia

Schvaľujem veľkú časť opatrení zavedených pre boj s kovidom ale aj my sme ľudia a máme svoje práva a potreby.  Pod my si predstavte hlavne ľudí, ktorí necestujú len pre potešenie z válania sa pláži. Existujú ľudia, ktorí povýšili cestovanie na životný štýl. Hľadajú každú štrbinku v pracovnom a osobnom živote na nové a nové cesty, kde nejde iba o pláže, múzeá, spoznávanie kultúr, prírodných krás…  Ide o nadobúdanie vysoko hodnotových vlastností ako zlepšovanie sa v orientácii, logistike, práci s hi-tech výdobytkami. Cestovaním si rozširujem svoje pracovné možnosti, získavam pozitívne návyky, vidím veci z nových uhlov pohľadu.

Moja duša plesá, je kŕmená bádaním neznámeho. Priateľov z mladších čias, ktorých som stratil, nahradili nové známosti. A to je gro cestovania. Ak necestujem, žijem na 60 %. Ak mi je možnosť vycestovať obmedzená karanténou, do ktorej ako zdravá osoba určite nepatrím, percentá klesajú na 40. Ak mi vláda zatrhne prejsť hranice, cítim sa ako vo väzení.

Korona ma naplno zasiahla práve v oblasti obmedzovania mojich osobných slobôd a práv prostredníctvom našich politických géniov, ktorých rozhodnutia nie sú efektívne, cielené, profesionálne a tobôž nie morálne ani etické. Veď aj rieka Whanguanui na Novom Zélande má väčšie práva ako my. Ak hotel, ktorý ste si „búkli“ je plne obsadený, musia vám zabezpečiť rovnaké zariadenie alebo hotel s lepšími službami. Ak mám byť nútený do štátnej, či domácej karantény, prosím si všetky vymoženosti, ktoré by som inak ako zdravý človek užíval.

Chaos v pravidlách

Ohľadom cestovania neotupil moje potreby vidieť a prežiť niečo skutočné, nie nalinajkované a monoténne natoľko aby som to vzdal. V januári 2021 som urobil zatiaľ najlepšie rozhodnutie tohto roku a vycestoval som na Zanzibar. Oči som mal otvorené celých 11 dní, sim karta sa zaplnila novými kontaktmi a teraz poznám ľudí, ktorí tam cestujú pravidelne.“ Len mi nejde do hlavy“ ako sa odtiaľ vracajú s negatívnym PCR testom.

Z médií nás zaplavujú správy o nebezpečných mutáciách. Jedna bola importovaná aj zo Zanzibaru. Je jasné, že vírus je aj tam, no ja som veru už dlho tak spokojných a vitálnych ľudí nevidel. Česi už zakázali svojim občanom vycestovať do 11tich krajín vrátane Zanzibaru. Možno kvôli nebezpečnému vírusu, možno pre videá na ktorých vidno, že žiť sa dá.

Čo bude nasledovať? Mexická mutácia, Dominikánska mutácia??

Prečo práve tieto? Lebo sú to destinácie kde sa dá  cestovať bez testov, život v nich je obmedzený iba okrajovo a ľudia postujú svoju empíriiu z nich na sociálnych sieťach. Chránime svojich blízkych viac tým, že sa zdraví nestretáme na Maldivách alebo tým, že chorí chodíme do vládnych budov?

Vážim si každý ľudský život. Ten má nevyčísliteľnú hodnotu pre mňa, pre ľudí, ktorí vidia možnosti aj v tejto dobe ako aj pre ľudí, ktorých môj názor rozhneval. Treba ho chrániť, no nie za cenu iného života. Napriek mojim trom výletom v ére kovidu som nikoho neohrozil, no musel som stráviť niekoľko dní v karanténe, ktoré mi už nikto nikdy nevráti…